Pomalá hudba = o 38 % vyššie tržby. Tempo je prevádzková páka, nie dekorácia.
Hudba u vás ide tak, ako ju pustil šéf cestou z auta. Milliman by vám povedal, že práve predávate alebo zabíjate nápoje. Tempo je prevádzková páka. Playlist je len nosič.
Minúty pri stole, ktoré počuť v účte
Ronald Milliman v Journal of Consumer Research v roku 1986 ukázal, že pomalá hudba predĺžila pobyt zhruba o štvrtinu a zdvihla tržby, predovšetkým na nápojoch. V retaile už v roku 1982 nameral plus 38 percent pri pomalom tempe. Caldwell a Hibbert neskôr pridali zhruba 40 percent na nápojoch a štrnásť minút navyše pri stole. North a kolegovia videli o približne desať percent vyššiu útratu pri klasike a rafinovanejšom zvuku oproti popu.
Zvukový oblúk dňa preto nie je vkus. Obed a piatok večer: rýchlejšie tempo (BPM — beaty za minútu), obrat stolov. Pokojný večer a víno: pomalšie, účet. Svetlo k tomu: 2700 až 3000 kelvinov večer, chladnejšie na raňajky. Vôňa je tretia páka — jedna, slabá, nie vonný trh v hale. Keď všetko kričí naraz, hosť odíde skôr, než si objedná druhú fľašu.
Dva playlisty s cieľovým tempom, nie rádio z predajne. Štrnásť dní merajte priemerný čas stola pred zmenou a po nej. Ak sa účet na nápojoch nepohol, vráťte sa. Ak sa pohol, prestaňte hudbu vyberať podľa nálady z parkoviska.
Zdroje
Journal of Consumer Research — Milliman
Aké tempo hráte večer a aké cez obed? Meníte to podľa časti dňa, alebo to „nejako ide“ od otvorenia?
#ambiance #hudba #dizajn #akustika
Foto: Jonathan Borba / Pexels.