V St. Andrew's Cafe na Culinary Institute of America v Hyde Parku posadili na 201 stolov tri verzie toho istého menu. Cornellovskí výskumníci Yang, Kimes a Sessarego v roku 2009 zistili niečo, čo si prevádzky dodnes nechcú priznať: keď z lístka zmizol znak meny, priemerná útrata vyskočila z 23,00 na 24,87 dolára na osobu. O 8,15 percenta. Medzi zápisom „$24.87“ a slovom „twenty-four dollars“ pritom rozdiel nebol. Bolí pripomienka peňazí, nie slovo ako také.

V slovenskej sále to vyzerá všedne. Hosť otvorí lístok, oko mu padne na „14,00 €“ a v hlave sa spustí účtovníctvo. Keď namiesto toho uvidí čisté „14“, stále vie, že platí. Prestane však počítať každé sústo. Preto v testovacom týždni stačí stiahnuť znak a desatinné nuly — nie prepisovať celé menu.

Druhá páka je kotva. Vedome predražená položka hore v sekcii nie je vtip pre kuchyňu. Je to kalibrácia. Hosť si zriedka objedná najdrahší steak; o to častejšie siahne po tom v strede, ktorý ste chceli predať od začiatku. A názvy píšte zmyslovo — horúci, maslový, pečený — nie „položka č. 7“. Číslo je sklad. Chuť je predaj.

Máte v menu ešte znak eura? Skúste ho na týždeň zmazať a podeľte sa, či sa pohol priemerný účet.

#menuengineering #pricing #cenotvorba

Foto: Sinitta Leunen / Pexels; RDNE Stock project / Pexels; Mizuno K / Pexels; Gül Işık / Pexels.